1924. Vychádza prvá publikácia napísaná človekom hlásiacim sa k homosexualite - František Jelínek: Homosexualita. Ve světle vědy.
Jelínkovou ambíciou bolo podať systematické informácie o rôznych aspektoch homosexuality – od historického prehľadu až po opisy súčasných pomerov. Dotkol sa témy výchovy, pokusov o liečbu homosexuality, pohľadov cirkvi na homosexualitu či problému vydieračstva. Netajil sa tým, že zámerom publikácie je dosiahnuť dekriminalizáciu homosexuality.
„Problém stejnopohlavní lásky vyžaduje konečně již důrazně, abychom ho neodstrkovali stranou klopíce cudně zraky, nýbrž abychom se mu podívali přímo a otevřeně do očí. Člověk si dnes konečně uvědomil, že také jedinec má právo sebeurčení, a že stát a společnost není oprávněna ubírati mu z nejsvětějších lidských práv – právo milovati podle své přirozenosti...“
1926. Homosexualita ako “horúca téma doby” v publikácii György Pála: Homosexuálny problém v modernom svetle.
Pál opísal Budapešť ako mesto, ktoré zaznamenalo veľký príliv homo- sexuálne orientovaných ľudí, čo je následkom globálnej urbanizácie. Mnohí ľudia mohli v Budapešti začať žiť aktívny milostný a sexuálny život a nemuseli sa ďalej skrývať na vidieku a v menších mestách. Anonymita metropoly im poskytovala príležitosti na zoznamovanie sa a stretávanie sa s ľuďmi rovnakej sexuálnej orientácie. “Žilo” to najmä v kúpeľoch a v centre mesta: Kálvin tér (Kalvínovo námestie), Erzsébet tér (Alžbetino námestie), Emke kávéház (Kaviareň Emke) alebo Margit híd (Margitin most).
1931. Hlas sexuální menšiny – prvý československý homosexuálny časopis bojuje za “zrovnoprávnění homosexuálně založených osob s heterosexuálními, jak před zákonem, tak i před společností.”
Začal vychádzať z iniciatívy bratov Františka a Vojtěcha Černých. Časopis zverejňoval hlavné argumenty za odtrestnenie homosexuality, ale okrem politických a angažovaných článkov venoval pozornosť aj literárnej tvorbe, poviedkam a básňam, ktoré redaktori starostlivo vyberali. Disponoval aj rubrikou inzercií a upútaviek na podujatia, kde sa „rovnakopohlavní“ mohli zoznámiť.
Práve existencia Hlasu viedla k tomu, že sa ľudia z prostredia homosexuálnej komunity začali viac stretávať a zaoberať svojim nespravodlivým postavením v spoločnosti. V Brne vychádzal krátko v roku 1932 homosexuálny časopis Kamarád, ktorý založil slovenský ornamentalista a maliar Štefan Kostelníček. Homosexuálna tlač suplovala v tejto dobe dôležitú funkciu komunitnej podpornej siete, prostredníctvom ktorej mohli ľudia v celom Československu získať prístup k adekvátnej právnej a inej pomoci.
Vedecká literatúra sa začína venovať homosexualite (1924 - 1931) – Zobraz všetko Schovať
1932. Štát konečne povolil vznik homosexuálnej organizácie. Vzniká Československá liga pro sexuální reformu.
Počas 20. aj 30. rokov prebiehala spolupráca týchto emancipačných kruhov predovšetkým s rôznymi partnerskými organizáciami a jednotlivcami v Nemecku, ktoré bolo do nástupu Hitlera k moci priekopníckou krajinou v oblasti sexuálnej liberalizácie. Jej cieľom bolo dosiahnuť zrušenie paragrafov, ktoré trestali homosexualitu, rovnako ako šíriť osvetu o homosexualite a tým prispievať k odstraňovaniu predsudkov.
Tí členovia Ligy, ktorí nepatrili k homosexuálnej komunite, presadzovali širšie zameranie aktivít organizácie, napríklad reformu v oblasti interrupcií, sexuálneho a reprodukčného zdravia a pod.