V roku 2012 sme v písomnom dedičstve po zakladateľovi Hnutia Ganymedes, Mariánovi Vojtekovi objavili dovtedy neznáme a neprebádané denníky a písomnosti Imricha Matyáša (1896-1974). Imrich Matyáš bol povolaním štátny úradník v oblasti sociálneho a dôchodkového poistenia a angažoval sa ako publicista Hlasu sexuální menšiny a neúnavný aktivista za zrušenie trestnosti homosexuality po viac ako štyridsať rokov.
Matyáš vo svojich prácach a spomienkach reflektuje úsilie hnutia „menšinárov“ z obdobia prvej Československej republiky, ako aj obdobie po druhej svetovej vojne, nástup komunistov k moci, 50. roky ako aj dekriminalizáciu v roku 1961.
Jeho reflexie a spomienky sú jedinečné nielen v tom, že nám ponúkajú pohľad priameho účastníka tohto „etického zápasu o ľudskú dôstojnosť“, ale sprostredkúvajú nám poznatky a pamäti, ktoré nám archívne zdroje nedokážu poskytnúť. Prostredníctvom Matyáša sa nám totiž prihovárajú konkrétni ľudia so svojimi osobnými príbehmi, túžbami a trápeniami.
Celý príbeh Imricha Matyása je dostupný na www.matyas.sk
„Dokázalo sa teda, že homosexuálne založenie je prirodzený stav, ktorý nijakým spôsobom inkvizičným, ani väzením, ani uprosovaním, ani bitím, ani §-om 241 nášho trestného zákona nebolo možné nijako vykántriť a ututlať. Pokročilá veda teda zistila, že u homosexuálneho založenia sa jedná o prirodzenosť, nijak a nikdy nezmeniteľný stav a čo je dôležité – toto pohlavné založenie a činy nikomu na svete nie sú škodlivé. Čo teda má sa tu trestať a za čo sa má tak krute zaobchádzať s čestnými ľuďmi? – Normálny rozum a zdravá logika vyvodzovala z poznatkov vedy ten uzáver, že je krutou nespravodlivosťou týchto ľudí s takýmto neškodným sex. založením deklasovať, nimi pohŕdať, považovať ich za menejcenných a druhoradých občanov tejto vlasti.“
Imrich Matyáš