Ani perzekúcie či vedomie toho, že človeka môžu za verejné prejavy náklonnosti trestať, nezastavilo ľudí menšinovej orientácie v tom, aby si nachádzali „našincov“, s ktorými sa stretávali a priatelili. Výsledkom stretnutí mohol byť len sex, ako napr. v parkoch či zákutiach miest, ale potreby a túžby „našincov“ boli ako u všetkých ostatných. Všetci si hľadali svoje lásky, svojich druhov a družky, priateľstvá a miesta, kde sa na chvíľu mohli cítiť dobre a autenticky. Išlo o rôzne uzavreté „domáce salóny“ pre pozvaných a úzku skupinu ľudí, ktorí sa už dobre poznali a vzájomne si verili, alebo kaviarne, reštaurácie a bary, pričom niektoré z nich poskytli vtedajším gejom a lesbám súkromný priestor na nerušené rozhovory a zábavu.
Hotel Carlton v Bratislave, populárne miesto stretávania sa teplej komunity.
Interiér kaviarne Egyetem Espresso v Budapešti, miesto stretávania sa homosexuálnej klientely počas socializmu.
Dunajská promenáda v Budapešti, miesto stretávania sa teplej komunity počas celého 20. storočia.
Alžbetino námestie (Erzsébet Tér) v Budapešti, miesto stretávania sa teplej komunity.
Umelecké‚ vystúpenie drag skupiny Csodálatos Mandarinok (Zázrační mandaríni) v 80. rokoch na súkromnej párty.
Návštevníci kaviarne Globus v Prahe, kde sa stretávala homosexuálna klientela počas socializmu.
Kaviareň EMKE v Budapešti, populárne miesto stretávania sa teplej komunity v rôznych obdobiach 20. storočia.
Reklama v časopise Hlas sexuální menšiny v 30. rokoch na teplý podnik Casino de Paris v Ječnej ulici v Prahe.
Rozhovor Jana Seidla s pamätníkmi z teplej komunity, KMENY 0, Big Boss Yinachi, Praha 2013, s. 88